Ako sme (ne)vyrobili nový web UK

Autor: Matej Novotný | 3.9.2014 o 8:09 | Karma článku: 14,77 | Prečítané:  47604x

Vyše roka som s hŕstkou nadšencov pomáhal Univerzite Komenského k lepšiemu webu. Je to príbeh o zabednenosti našej najväčšej a najstaršej univerzity. Píšem ho na výstrahu budúcim generáciám naivných dobrovoľníkov.

Univerzita Komenského má toho času otrasnú webstránku. Až tak, že ja a moji kolegovia ju používame ako odstrašujúci príklad v rámci výuky. Ale o to teraz nejde. Jej výrobe kedysi šéfoval vtedajší prorektor pre informačné technológie (inak docent geriatrie) a všetky dobre mienené rady vtedy skončili v koši. A ten hrozný web odvtedy špatí obraz univerzity.

Preto začal projekt nového webu UK. Aktuálny IT prorektor (inak profesor mikrobiológie) sa zo začiatku tváril, že sa nebudú opakovať staré chyby a univerzita si nechá poradiť od ľudí, ktorí sa tomu trochu rozumejú.

Tak sme sa ja a pár podobných nadšencov hlupákov s radosťou ocitli v pracovnej skupine nového webu UK ako akísi poradcovia.

“Bola to radosť iná”

Studená sprcha prišla už na úvodnom stretnutí s prorektorom a manažérmi projektu. Nový web má realizovať tá istá firma, ktorá v roku 2006 spackala ten starý. Vraj za to firma nemôže, lebo vtedy dostala zlé zadanie od univerzity. Mala by tým pádom dostať druhú šancu. Pokúšali sme sa argumentovať, že táto firma na to nemá. Nič. Žiadna diskusia, žiadne zvažovanie alternatív.

Možno “tlačenka” na vysokých miestach, možno doteraz nezdokumentovaný druh masochizmu... Každopádne bolo jasné, že kto zbabral web raz, dostane šancu (zbabrať web) znova.

Navrhol som, že by si UK mohla dať profesionálne vytvoriť aspoň korporátnu grafickú identitu (logá, farby, typ písma…) a dizajn webu robiť na základe toho.

Odpoveď: “To sa nestíha”
Pýtam sa, aký je teda termín spustenia webu: “To sa ešte nevie.“
Netuším, ako mohli vedieť, že sa to nestíha, keď nevedeli ani približne termín. Ale možno preto robia manažérov oni a nie ja.

Ďalšia kacírska myšlienka z mojej strany bola urobiť súťaž o dizajn webu. Nejeden dizajnér by si rád dal do portfólia najväčšiu univerzitu na Slovensku. Výsledky súťaže by preto mohli byť zaujímavé. A keby aj nie, tak sa pôjde podľa pôvodného scenára. Nebolo čo stratiť.

Odpoveď opäť bola, že to sa nestíha. A navyše vraj taká súťaž dizajnérov nie je možná, lebo univerzita nevie cez verejné obstarávanie zazmluvniť víťazného dizajnéra. (Tento argument si zapamätajte, ešte sa k nemu vrátime, keď bude reč o tom, ktorý dizajn “to vyhral” a ako.)

“Úkol zněl jasně …”

.. web musí realizovať táto jediná firma a týmto jediným spôsobom. Nič iné sa nedá, nestíha, nevie. Budilo to dojem, že šéfstvu nejde o to, aby nový web bol čo najlepší. Alebo aby vôbec bol.

Čo si koniec-koncov myslieť o manažéroch ktorí neurčia projektu jasný termín ukončenia ani čiastkové etapy riešenia? Čo si myslieť o právnikoch univerzity, ktorí navrhnú takú zmluvu, aby univerzita nemohla v budúcnosti zadať práce na webe inej firme? Čo si myslieť o ľuďoch, ktorí si nás prizvú na poradu a následne odignorujú prakticky všetko, čo im radíme?

Boj o minimalizáciu škôd. To zostalo z konštruktívneho úsilia o čo najlepší web. Boj proti arogantnému dodávateľovi, ktorý je pevne zabetónovaný vo svojej zazmluvnenej pozícii. A ešte horšie: boj proti vlastnej univerzite, ktorá si zapchala uši a nabrala s webom kurz smerom pereje, vodopád, zátoka piraní.  

Jediná vec, ktorú sa nám po dlhom boji podarilo presadiť, bolo odstavenie dodávateľa webu od tvorby dizajnu. Hoci nevedno, či to nakoniec nebolo skôr na škodu a aká bola v skutočnosti motivácia na zmenu dodávateľa dizajnu.

“Je to marný, je to marný, je to  … marný”

Finálny dizajn totiž vznikol asi takto: Krátko po odstavení pôvodného dodávateľa od dizajnu sa náhodou vedenie univerzity prebralo z letargie a zrazu chceli súrne vidieť progres. A tak ľudia z Centra informačných technológii UK našli nejakú kamarátku, ktorá narýchlo zbúchala provizórny dizajn, aby bolo čo ukázať vedeniu. Taká webovská Potemkinova dedina. Dizajn to bol síce podpriemerný, ale vedeniu to bolo jedno a my v rámci nášho tímu sme boli interne dohodnutí, že skutočný dizajn ešte len vznikne. Netrápilo nás preto, aké nedostatky má Potemkin.

Prekvapenie! Potemkinova dedina je dnes zazmluvnená, vyfaktúrovaná, zaplatená. Navzdory tomu, že zazmluvniť konkrétneho dizajnéra “nie je možné”. Spomínate? Nepomohlo ani, že sme o provizórnom dizajne tvrdili, že je v tomto stave nevhodný pre reálne použitie. Poza náš chrbát šéfstvo potichúčky rozhodlo a hotovo.

Prišli sme im na to len náhodou. Keď štýlom “o nás - bez nás” prezentovali fakultným webmastrom Potemkina ako dizajn, ktorý sme vraj my schválili. Ihneď ma vtedy kontaktovali ľudia, ktorí poznajú moje štandardy. Neverili, že niečo tak slabé by cez náš tím prešlo a chceli si to u mňa overiť.

“Děláte machry a hajzly máte na chodbě”

Aby sme nevyzerali, že len kritizujeme, tak sme pod tlakom okolitej neschopnosti oddreli kopec práce radšej sami. Škoda, že všetko nadarmo.

Dodávateľ webu nebol schopný spraviť analýzu obsahu starého webu a navrhnúť novú štruktúru obsahu. Tak sme to spravili sami.

Po hodinách práce sa nám podarilo navrhnúť štruktúru obsahu, ktorá je o dve tretiny štíhlejšia, má logiku a sleduje ideu webu orientovaného na používateľa. Kde je tento návrh teraz? Neviem.

Dodávateľ nebol schopný spraviť ani dizajn. A Potemkin bol tiež zlý. Tak sme to spravili sami. Od Lucie, ktorá sa dizajnom úspešne živí, vyšiel elegantný návrh, na ktorý sa dobre pozerá a je premyslený z hľadiska funkčnosti. Kde je tento návrh teraz? Tiež neviem.

Vo finále univerzita použije dizajn Potemkin, o ktorom sme od začiatku hovorili, že nie je dobrý. A na obsahovú štruktúru použije viacmenej duplikát starého obsahu. V celej jeho prebujnelosti a neprehľadnosti.

“Chodí to výborně, ale neseje to”

Ľudia z nášho tímu prerušili spoluprácu s univerzitou postupne, v rôznych štádiách frustrácie a sklamania. Mali sme nezištný záujem o dobrý web UK a vysokú hranicu tolerancie voči nepriaznivým podmienkam verejnej správy. Vedenie projektu nás napriek tomu dokázalo znechutiť až tak, že sme to nezvládli a z projektu sme poodstupovali.

Vo výsledku bude mať univerzita výrazne horší web, než aký by pri nižších nákladoch a kratšom čase mohla mať. Za tie tri roky, čo sa vyvíja, by sa stihla vyrobiť aj korporátna grafická identita, aj zorganizovať normálny tender na dizajn webu aj vypracovať perfektná obsahová štruktúra aj otestovať použiteľnosť a intuitívnosť webu…

Áno, čítate správne. Za tri roky. Tento projekt “beží” už bezmála tri roky.

A viete čo sa stalo, keď som v júni oznámil univerzite, že plánujem napísať tento blog? Promptne padlo na vedení UK rozhodnutie, že do septembra má byť web spustený. Za celé tie roky nemal nový web jasný termín spustenia a zrazu, keď Novotný pohrozí blogom, sa rozhodlo, že má byť spustený do troch mesiacov. So starou a zlou štruktúrou obsahu. S provizórnym dizajnom povýšeným na finálny. Len aby sme v hanbe neostali. Obzvlášť pred blížiacimi sa voľbami (staro?)nového rektora, ktoré budú na jeseň.

“Chlapi nelejte to pivo z voken. Podívejte se, jak vypadám”

Ak bude súčasné vedenie UK prezentovať nový web ako úspech a krok vpred (čo dozaista bude, lebo aj klinec do oka by bol oproti starému webu krok vpred), tak si spomeňte na tento príbeh.

Lebo web univerzity je dnes prvým kontaktom potenciálnych študentov so školou. Reprezentuje univerzitu v celosvetovom online priestore. A ak bude nemotorný a nepekný, tak reprezentáciu školy nezachráni ani keby si rektor kúpil desať nablýskaných Mercedesov.

 

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?