Skúsme sa vyhnúť debate o tom, čo je to dobrý film. Hovorme skôr o úspešných filmoch. Tým pokryjeme na jednej strane filmy, ktoré zožali uznanie kritiky aj keď veľa nezarobili. A na druhej strane aj filmy, ktoré si našli veľa priaznivcov bez ohľadu na umelecké (ne-)kvality.
Lacné strašenie
Ako prototyp veľkého úspechu s malým rozpočtom sa často spomína The Blair Witch Project. Legendárny horor, ktorého aktéri sa v lese chovajú tak, že im skorú smrť po chvíli začnete priať sami. Svoju prvotinu nakrútili Eduardo Sánchez a Daniel Myrick za 25 tisíc dolárov. V prvý deň premietania na festivale Sundance bol film kúpený spoločnosťou Artisan a obehol celý svet vrátane napríklad festivalu v Cannes. Dodnes zarobil 250 miliónov dolárov a aj keď reálny rozpočet narástol ďalšími prácami (napr. nový mix zvuku) nad udávaných $25.000, The Blair Witch Project rozhodne do tohoto článku patrí.
Prvenstvo v pomere náklady/príjmy ale patrí inému filmu. Horor Paranormal Activity (Oren Peli, 2007) vznikol za rekordných $15.000 a zarobil 200 miliónov. Rovnako ako Blair Witch, využíva žáner “found footage”, kde sa divák akoby nepozerá na profesionálne nakrútený film ale na nájdené záznamy z kamery, ktorú mali pri sebe hrdinovia príbehu. Táto finta skrýva technické nedostatky lacných kamier za “autentickosť” domáceho videa. O úspechu filmu tak nerozhoduje technické zázemie autorov, ale talent režiséra a hercov.
Zredukovať náklady je možné aj vhodnou voľbou prostredia. Touto cestou išla dráma Open Water, ktorá sa odohráva na otvorenom mori a nepotrebuje tak kulisy, kostýmy, zložité svietenie či komparz. Film, kde o svoj život bojujú dvaja potápači zabudnutí na otvorenom mori, nakrútili po víkendoch manželia Chris Kentis a Laura Lau. S nákladmi okolo $130.000 vyrobili film, ktorý zarobil 55 miliónov.
Učebnicová kinematografia za pár šupov
Aby sme sa ale nemotali v “nízkych” žánroch, pozrime sa na nejaké umelecké pecky, nad ktorými neohrnú nos ani filmoví kritici.
Írsky hudobný film Once vyhral okrem Oscara za najlepšiu pieseň aj trvalé miesto v srdciach mnohých ľudí a nepoznám človeka, ktorému by sa tento film nepáčil. Produkčne stál $160.000. Príbeh o láske dvoch pouličných muzikantov priniesol do kasy 20 miliónov dolárov.
Jeden z najuznávanejších režisérov súčasnosti, Darren Aronofsky, napísal a natočil svoj matematicko-psychologický thriller Pi za smiešnych $60.000. Film bol nakrúcaný na reverznú filmovú surovinu, aby sa odbúrali náklady na prepis filmu z negatívu na pozitív, čo mu dodalo netradičný kontrastný vzhľad. Toto počiatočné negatívum však hrá Aronofskému do karát, pretože dotvára surovú atmosféru filmu. Za svoju celovečernú prvotinu vyhral režisérsku cenu na najdôležitejšom festivale nezávislých filmov Sundance a vyniesol Aronofského do prvej filmárskej ligy.
Podobne začínali aj iné režisérske esá. Christopher Nolan (Prestige, Memento, nová séria Batmanov) vyrobil svoj debut Following za $6.000. Svoj prvý celovečerný film financoval David Lynch (Lost Highway, Twin Peaks) mimo iného z platu svojej ženy-čašníčky a z roznášania novín. Jeho Eraserhead stál $100.000 a je “povinnou literatúrou” kinematografie. Režisér Kevin Smith vybrakoval 10 kreditných kariet, aby zohnal $27.000 na svojich dnes už kultových Clerks. A aj režisérska ikona Stanley Kubrick (Full Metal Jacket, Clockwork Orange, 2001:A Space Odyssey) si musela požičať 40 tisíc dolárov od strýka na film Killer’s Kiss. Robert Rodriguez dokonca na sebe nechal testovať lieky, aby nazbieral $7.000 na svojho El Mariachiho.
Z matfyzáka režisérom
Moje výnimočné uznanie má ale relatívne neznámy autor Shane Carruth. Vyštudovaný matematik a programátor sa bez akýchkoľvek predošlých skúseností pustil do výroby filmu. Naštudoval si problematiku, napísal scenár a za 7 tisíc dolárov nakrútil minimalistický sci-fi film Primer.
Film produkovaný doslova na kolene dokončil práve včas, aby sa uchádzal o účasť na Sundance. Primer tam vyhral hlavnú cenu poroty, obehol celý svet a ešte aj zarobil 60-násobok svojho rozpočtu. Svoj ďalší film (výborný aj keď podivný Upstream Color) už nakrúcal Carruth profesionálne. Pravdepodobne to znamená, že už nemusel pri nahrávaní dialógov vypínať hrkotajúcu chladničku v kuchyni ani schovávať hlučný počítač do skrine. A naďalej zostáva s rozpočtom pri zemi ($450.000)
Výpočtom zaujímavých, úspešných a lacných filmov by sa dalo pokračovať ešte dlho. Aby ste ma neubili v diskusii ako ignoranta, tak musím spomenúť napríklad ešte Another Earth ($200.000), The Man From Earth ($200.000) či Monsters ($500.000)
A čo u nás doma?
Keď prepočítame tieto už aj tak nízke rozpočty na eurá, dostávame ešte nižšie cifry. A tie ešte musíme prepočítať na cenové pomery na Slovensku, ktoré sú často aj dvakrát nižšie ako na západe, odkiaľ uvedené filmy pochádzajú. V prepočte to znamená asi toľko, že Carruthov Primer by u nás dnes stál možno tak 5.000 EUR.
Tým sa dostávame k úvodnej otázke článku. Môžeme si dovoliť na Slovensku nakrúcať kvalitné filmy? Počúvajúc plač slovenských filmárov nad podfinancovanou kinematografiou a nedostatočnou štátnou podporou, človek ľahko získa dojem, že je to problém. V tomto článku som ukázal, že ak je dobrý príbeh a šikovný režisér, tak sa dá spraviť diera do sveta aj keď máte dieru vo vrecku.
Audiovizuálny fond, hlavný mechanizmus pre štátne financovanie kinematografie, rozdal minulý rok viac ako 3.000.000 EUR na hrané filmy. Dal by sa za to nakrútiť úspešný film? Dal by sa. A nie raz. Once by sa dal nakrútiť tridsaťkrát, Pi sedemdesiatpäť krát. A Primer by sa dal nakrútiť 600-krát.
Zatiaľ tu máme 1 x Cinku Pannu, 1 x Mŕtvolu, čo musí zomrieť, 1 x Líštičky a asi 100 x generickú drámu o blbých vzťahoch medzi blbými postavami v blbom prostredí. Ale o tom nabudúce...
Záber z filmu Cinka Panna.
Poletujúce svetielka sú horiace zvyšky vašich bankoviek.
